- mechanické metódy: pasce, lepové pásy, lapače;
- fyzikálne metódy: využitie vyššej teploty (od 60 °C). Hlavne vlhké teplo – vyváranie, žehlenie, ultrafialové lampy v kombinácii s elektrickou sieťkou;
- biologické metódy: využívajú prirodzených nepriateľov hmyzu, tzv. predátorov, napr. dravý hmyz, dravé roztoče. Ďalej využívajú pôvodcov chorôb hmyzu – vírusy, baktérie, plesne a huby.
- chemické metódy: v praxi sa používajú najčastejšie. Chemické látky používané na ničenie škodlivého hmyzu sa nazývajú insekticídy.
Hmyz vo vzťahu k človeku delíme na:
- užitočný,
- škodlivý,
- indiferentný.
Škodlivý hmyz delíme na:
- obtiažny,
- zdravotne závadný,
- hospodársky významný.
Dôvody ničenia hmyzu sú:
- zdravotné,
- hospodárske,
- hygienické.
Zdravotný význam článkonožcov
Článkonožce pôsobia ako prenášače – vektory infekčných ochorení (šváb).
Prenos môže byť:
- mechanický (pasívny) – na povrchu tela alebo výkalmi,
- biologický – choroboplodné zárodky sa v článkonožcoch vyvíjajú alebo rozmnožujú (prenos uskutočnia len krv cicajúce článkonožce).
Prírodné ohniskové nákazy – sú nákazy, kde pôvodca ochorení (vírus, baktéria, riketsia) koluje v populácii divoko žijúcich zvierat a nákaza z jedného zvieraťa na druhé sa prenáša pomocou vektorov (kliešte, komáre). Takýmito nákazami sú napr. tularémia, kliešťový zápal mozgu, lymská borelióza, besnota.
